Mondelēz International

czsk sk

História

Spoločnosť Mondelēz International pôsobí na českom a slovenskom trhu od roku 1992. História našich tovární ale siaha až do 19. storočia!

História továrne v Opave sa datuje od roku 1840, kedy opavský súkenník Kašpar Melhior Baltasar Fiedor a jeho žena Amália, rodená Salingerová, založili firmu Fiedor vyrábajúcu cukrové oplátky. Ich syn Theodor neskôr výrobu oplátok zautomatizoval. Meno oboch pekárov dodnes pripomína guľatá Fidorka. Predčasná smrť Theodora Fiedora v roku 1887 síce ohrozila budúcnosť firmy, ale jeho manželka Mária, rodená Wallková, si v podnikaní viedla viac ako zdatne. Podnik vybavila modernými veľkokapacitnými strojmi, rozšírila sortiment a získala nové trhy. V roku 1901 premiestnila celú továreň do nanovo postaveného priemyselného objektu na opavskej Olomoucké ulici. Výroba tam, sprevádzaná mnohými zmenami, pokračovala až do roku 1997, kedy došlo k jej presťahovaniu do úplne nového výrobného areálu vo Vávroviciach. Po vypuknutí prvej svetovej vojny vyrábalo šesťdesiat zamestnancov firmy tortové oplátky, sušienky, sucháre, perníčky a čajové pečivo pre celé Rakúsko-Uhorsko, Sliezsko a Halič. Po smrti Márie Fiedorovej v roku 1917 sa továrne ujal jej syn Oskar Fiedor, ktorý následne v roku 1925 prizval do firmy svoju manželku Christinu a svojho mladšieho brata Theodora a rodinný podnik transformoval na spoločnosť s ručením obmedzeným Theodor Fiedor. Sám sa stal jej riaditeľom a konateľom. Firma mala v tom čase 450 zamestnancov a vyrábala tiež napolitánky, miňonky, máčané keksy a dezertné pečivo. Sortiment sa neustále rozširoval a firma čoskoro disponovala viac než štyridsiatimi ochrannými známkami.

Po oslobodení republiky v roku 1945 bol podnik na základe Benešových dekrétov znárodnený a Oskar Fiedor bol o rok neskôr spoločne s manželkou a bratom vysídlený do americkej okupačnej zóny v Nemecku. Štát zaviedol v opavskom podniku národnú správu. Postupným spájaním znárodnených českých a moravských tovární na trvanlivé pečivo, cukrovinky a čokoládu vznikal od roku 1947 štátny podnik Čokoládovny Praha. Jeho súčasťou sa stala aj opavská pekáreň. V roku 1991 bol štátny podnik Čokoládovny pretransformovaný na akciovú spoločnosť, o rok neskôr bol sprivatizovaný. Novým majiteľom sa stalo spoločné konzorcium francúzskej spoločnosti Danone a švajčiarskej firmy Nestlé. K prvému januáru 1999 potom došlo k rozdeleniu Čokoládovny na dve časti. Nestlé Čokoládovny sa špecializovali na výrobu čokoládových cukroviniek, zatiaľ čo Danone Čokoládovny si ponechali výrobu trvanlivého pečiva. V roku 2001 sa potom zmenil názov spoločnosti Danone Čokoládovny na Opavia – LU, ktorá spadala do celosvetovej siete LU a stala sa najväčším výrobcom trvanlivého pečiva v strednej a východnej Európe.

V roku 2007 došlo k celosvetovej akvizícii divízie trvanlivého pečiva spoločnosti Danone Biscuit, čo pre Mondelēz International (v tom čase Kraft Foods) v Čechách a na Slovensku znamenalo spojenie s najväčším miestnym výrobcom sušienok a snackov, spoločnosťou Opavia – LU. Továreň v Opave sa tak stala súčasťou Kraft Foods a neskôr Mondelēz International. Opavia – LU obohatila existujúce portfólio našej spoločnosti o ďalšie obľúbené tradičné značky. V súčasnosti sú tak na českom a slovenskom trhu k dispozícii nasledujúce značky z produkcie Mondelēz International: 3Bit, BeBe Brumík, BeBe Dobré ráno, BeBe Rodinné, Disko, Fidorka, Figaro, Figaro Čokopiškóty, Halls, Horalky, Kolonáda, Milka, Miňonky, Oreo, Piškóty, Siesta, Tatranky, TUC a Zlaté.

História továrne v Lovosicích siaha dokonca až do roku 1806, kedy bola založená nemeckým priemyselníkom Augustínom Tschinkelom. Do Lovosíc sa výroba presunula v roku 1854 a v roku 1927 potom továreň získala svoje meno Deli. V roku 1948 bola továreň znárodnená a stali sa z nej Severočeské Čokoládovny. Sprivatizovaná bola v roku 1992, kedy sa jej novým majiteľom stalo (rovnako ako v prípade továrne v Opave) spoločné konzorcium francúzskej spoločnosti Danone a švajčiarskej firmy Nestlé. Po rozdelení podniku Čokoládovny na dve časti v roku 1999 bola továreň zaradená pod Danone Čokoládovny a následne v nej došlo k rovnakým zmenám ako v prípade Opavie.

Bratislavská továreň Figaro, ktorá vyrába čokoládové cukrovinky, bola založená tiež v 19. storočí, konkrétne v roku 1896, kedy sa nemecký výrobca cukroviniek Stollwerck rozhodol expandovať na východ a založil svoju pobočku v Bratislave. Počiatočný kapitál predstavoval 300 tisíc mariek a továreň niesla meno „Císarskokráľovská rakúsko-uhorská dvorná továreň na čokoládu bratov Stollwerckových“. V prvých rokoch po spustení výroby sa v bratislavskej továrni vyrábali mliečne karamelky, tzv. „štolverky“, ktoré sa predávali v automatoch na všetkých zastávkach rakúsko-uhorských železníc. Okrem mliečnych karameliek sa tu v tom čase vyrábal tiež marcipán a pepermintové cukrovinky. V prvých pätnástich rokoch 20. storočia dominuje vo výrobnom procese továrne manuálna práca. Priemerný denný výkon pracovníčky v baliarni bol 25 kg zabalených mliečnych karameliek. Výroba sa postupne rozširuje na čokoládu a dezerty. V období 1. republiky sa potom vyrábajú bonboniéry s vlasteneckými menami ako „Kriváň“ alebo „Detvan“, avšak najpredávanejším artiklom v tomto segmente je bonboniéra „Tú mám rád“. Kilogram tohto dezertu stojí pre veľkoobchodníkov 62,50 korún, konečná cena pre spotrebiteľa sa vyšplhala na 85 korún. Medzi rokmi 1930 – 1940 je vplyvom nepriaznivých hospodárskych pomerov prevádzka továrne redukovaná. V roku 1937 však firma opäť hospodári so ziskom. Celoročná výroba v predvojnových rokoch predstavuje 2 300 ton výrobkov pri zamestnanosti 700 až 800 pracovníkov. Vyrábaný sortiment je stále pestrejší a ľudia sa tešia z nových sladkých radostí – čokolády, kakaa, marcipánu, oplátok, kandizovaného ovocia a ďalších cukroviniek. 

Počas 2. svetovej vojny sa závod orientuje na výrobu ovocných džemov, marmelád a umelého medu. Je tu vybudovaná aj moderná konzerváreň, spracúvajúca 500 vagónov ovocia ročne. Výroba čokoládových cukroviniek je obmedzená. V decembri 1944 je továreň zničená náletmi a v apríli 1945 sa závod stáva vojnovou korisťou Červenej armády, ktorej trojmesačný pobyt spolu s prechodom frontu znamená pre závod väčšie škody ako vojnové bombardovanie. Našťastie, už v júli 1945 odovzdáva Červená armáda továreň štátu. Na základe Benešových dekrétov je celý závod skonfiškovaný. V rámci centralizácie hospodárstva sú doň presunuté stroje z ďalších skonfiškovaných podnikov, najmä z českého pohraničia. Ako prvá je obnovená prevádzka konzervárne. Bratislavský závod sa stáva súčasťou podniku „Slovenské závody na čokoládu, cukrovinky a ovocné výrobky“. Konzerváreň je presunutá do Rimavskej Soboty a závod zostáva čisto cukrovinkovým. V roku 1958 je bratislavský závod premenovaný na FIGARO n. p. a je zlúčený so závodmi FIGARO v Trnave a Piešťanoch. V roku 1963 sa potom FIGARO stáva súčasťou kolosu Československé čokoládovne, ktorý združuje všetky československé cukrovinkárske továrne. V ďalších rokoch Figaro spracováva kakaové bôby, vyrába polotovary, čokoládové, cukrárske a tukové polevy. K produktom patria ako čokoládové, tak nečokoládové cukrovinky, prestávajú sa vyrábať náročné kolekcie, duté figúrky, žuvačky a oplátky. Obaly produktov vynikajú svojou pestrosťou. Objavujú sa motívy hradov, rozprávok, kreslené postavičky, autá, ale aj nezabudnuteľné bábiky Lena, Dana a Jana, ktoré sa dajú z obalov vystrihnúť a prezliekať do papierových oblečkov. V roku 1985 prekračuje ročná produkcia 18 tisíc ton výrobkov. Figaro Bratislava má 36% podiel na celoštátnej výrobe kakaa a 20% podiel v tabuľkových čokoládach. V porovnaní s ročnou predvojnovou výrobou ide o takmer osemnásobný rast. V roku 1992 dochádza k založeniu akciovej spoločnosti Figaro, kde 67 % akcií získava Jacobs Suchard, ktorý sa v roku 1993 spája s Kraft General Foods Europe.